GRAFFITI BY NOMAD  článok z roku 1997

Trvalo dlho, kým ľudia prišli na to, že graffiti nie je len vandalizmus v ich pohľade, ale umenie ulice, ktoré oživuje mesto a jeho "nádherné" sivé, betónovo -panelové architektonické skvosty a pozostatky minulého "betónového" režimu. Ale pravdu povediac, nás ani nezaujímal ich názor. Pre mňa je graffiti štýlom umenia, životným štýlom aj filozofiou. Nie je to a ani nikdy nebol len chvíľkový ošiaľ, alebo nová móda zo západu, ktorá sa sem dostala a ktorú by sa patrilo vyskúšať a opakovať. Toto umenie má od svojho vzniku až doteraz najbližšie k hip hopu (ako ku kultúre), ale aj k iným undergroundovým štýlom. Všetko je otázka rešpektu. Rešpektovať môžeš hocikoho, ale musíš vedieť prečo. Môžeš spraviť sto vecí a nemusíš ho získať, môžeš spraviť jednu a máš ho. Keď tvorím, vyjadrujem názor. Som neobmedzený, nemám žiadne pravidlá, nepodlieham nikomu, iba svojmu úsudku a chuti. Mám v mysli svoje meno a svoj štýl a ostatné ma nezaujíma. Čo sa týka inšpirácie, je to všetko záležitosť vnútorná, je to proces, ktorý je ovplyvňovaný okolím, mojou situáciou, náladou ( môj názor a cítenie je transformované do diela). Dielo by malo mať taký výraz, aký si daná téma vyžaduje. V graffiti však ale ide hlavne o štýl nápisu a jeho štýlovú čistotu. Potom nasleduje ďalších mnoho faktorov pri hodnotení diela (kvalita nastriekania, farebná zladenosť, dynamika tvarov, pôsobivosť obsahu atď. Musíme rozlišovať vandalizmus a pravé graffiti. Keď pomaľujem fasádu historickej budovy kde sa to nehodí a aj ten najlepší piece tu pôsobí rušivo a neestetický, narobím akurát riadnu škodu a môžem sa smelo zaradiť k vandalom. Ak si vyberiem holý betónový múr, ktorý má k estetike ďaleko, vôbec mu neuškodím, ale spravím správnu vec. To treba rozlišovať. V minulosti totiž ľudia, ako vidno, estetické a umelecké cítenie vlastnili v oveľa väčšej miere. Najmä v architektúre. Potom vynašli geniálnu vec: betón a panely... Estetike bol koniec. Bol to smutný vývoj a ľudia si na to bohužiaľ zvykli. Ľahostajná ignorancia škaredého zvíťazila nad snahou o pekné. Môže za to aj minulá doba, v ktorej väčšina budov a objektov nemala svojho osobného majiteľa. A tak sa stala estetika v modernej architektúre a urbanistike asi zbytočným a luxusným prvkom. Sivých betónových plôch pribúdalo, bezútešnosť miest deprimovala a ubíjala až... Až kým to niektorí nevydržali. Možno inšpirovaní západným svetom, ktorý nás už dávno vo všetkom predbehol vo vývoji, objavili v sebe túžbu po skrášlení svojho okolia. Je to vlastne renesancia tvorivosti a fantázie, známej už z praveku a starých čias (nástenné maľby, fresky) prispôsobená súčasným podmienkam. Nastáva obdobie extrémnejších vyjadrení pocitov a tie chcú byť pochopené, viditeľné a rešpektované. Nikto ich nemôže zrušiť ani utlmiť. Graffiti je impulzívne -pocitové a expresívne, ale aj premyslené, s myšlienkou a významom. Najlepší writeri chcú zaujať niečím originálnym, šokujúcim a výrazným, čistým a úprimným. Ale vždy je to záležitosť osobná a hlavne, -hodnotená. Je to vášeň. Každý writer prechádza vývojom, ktorý prebieha v ňom samotnom a je ovplyvnený aj okolím a hlavne konkurenciou, ktorá ho spätne inšpiruje. Každý túži po uznaní, chce byť čo najlepší. Až fanaticky sa snažiac, objavuje stále viac sám seba. Ale nie každý obstojí. Writing vyžaduje veľkú zručnosť a snahu. Väčšina writerov nezvládne ten úchvatný proces transformácie nápadu do tvaru a farby v dokonalej harmónii a štýle. Pretože na každú činnosť má každý iné predpoklady. Tí, ktorí to berú ako módu, ktorá sa im momentálne zapáčila, predtým vôbec výtvarne netvorili a nemajú talent, budú sklamaní. Ak sa dokážu zhodnotiť a priznajú si, že nemá význam produkovať neestetické veci (shity), urobia správne a vyhnú sa posmechu a povesti toya. Nie je to hanba. A tí zvyšní, ktorých je menej, budú ďalej zdokonaľovať techniku, štýl a nápady, posúvať hranice možností v umení, ktoré ich potrebuje. Budú mať problémy. Ale získajú slávu, úctu a rešpekt všetkých.
A to nie je vandalizmus, to je pravé graffiti -umenie ulice!
 

Interview 2008

Aké boli tvoje začiatky? (ako si sa dopočul o graffiti, s kým si začínal a aký si mal vzor)

S graffiti som sa stretol prvý krát v roku 1995, keď kamarát CASE nastriekal prvú vec v našom meste viditeľnú. Nebolo to super dielo, ale bolo to farebné a pozeral som na to, že čo je to za čudo, čo to vlastne znamená, presne ako potom ľudia reagovali na mňa, keď som niekde maľoval. Ani som vlastne nevedel, čo si mám o tom myslieť, ale fascinovalo ma to, že niekto namaľoval niečo len tak, bolo to také záhadné. A bolo to vidno z diaľky a videl to hocikto. Bolo to niečo dovtedy nepoznané, tajomné, vtedy som sa vlastne po prvý krát stretol s undergroundom, niečím, čo bolo absolútne nové. A keď mi potom CASE ukázal fotky zo zahraničia a časom aj články z českého Poplajfu o graffiti, tak som sa do toho zamiloval a narodil sa vo mne nový tvorivý svet, umenie, ktoré ma ovládlo a motivovalo. Nikdy nezabudnem na ten pocit, keď som spravil svoju prvú vec vonku a ona tam bola stále, viditeľná z diaľky ako zázrak a provokovala okolie a udivovala, a ja som sa kochal pohľadom na ňu, bolo to ako sen v realite, ktorý je neodolateľný a fascinujúci. Takže CASE ma do toho zasvätil, do sveta graffiti, našimi vzormi boli vtedy Praha a svet, na Slovensku vtedy ešte nebolo nič, iba v Bratislave sa našlo zopár slabých vecí. V Prahe nás fascinoval hlavne SCARF (TCP crew), potom DSK, NNK a zo sveta ľudia z FX crew (CES, C0PE2, PER1 SUB), tiež M0DE2, LOOMIT, WON... Spreje u nás vtedy neboli, len Dupllkolory a nejaké ešte horšie, trysky vôbec. Takže sme občas nasadli na vlak a išli na výlet do Prahy, kúpiť farby, trysky a prípadne aj zamaľovať si tam. Chodili sme do graff shopu SAMET, ale mali sme tam aj kamaráta z prvej ruky MADCANA alias NICKa 121, ktorý mal vtedy doma obchod s graff potrebami, on nás aj zavolal, keď sa chystal v Prahe nejaký jam. Tak sme sa v roku 1996 stretli aj s celou pražskou elitou na Jame na Vltavskej, kde sa vtedy maľovalo asi najviac, bola to jedna z najproduktívnejších legálnych zón v Prahe. Zoznámili sme sa tam napr. s RAKEom, najstarším writerom v Prahe vtedy (30 r.), Vladom - neskôr WRACH, WHLCKom, BIORom, SPLASHom, ORIONom - členom kapely KOLTCHA neskôr PSH, DIONom neskôr KOLA, LIEONE...

 

Čo Ťa najviac ovplyvňuje v tvorbe a z čoho berieš inšpiráciu?

Tvorba je proces kontinuálny, snažím sa využívať príležitosti, ktoré sa naskytnú zvonku, na zrealizovanie toho, čo ma v danej chvíli niekam posúva. Ťažko hovoriť o ovplyvňovaní, skôr inšpirácia funguje, ale tiež len nepriamo, všetko závisí od toho, ako má človek v sebe nastavenú latku. Potom už len kreuje, kombinuje, má nápady. Mám už zažitý svoj skill a intuíciu, ktorá s jemným predstihom ukazuje, kam sa práca uberá a čo s ňou ďalej, aby som ju dotiahol do uspokojivého štádia. Ale každopádne môj proces tvorby je viac-menej impulzívno-náhodilý, ale dosť záleží práve na okolnostiach, prostredí, témy maľby, možnostiach a prostriedkoch atď. Veľmi často sa mi stáva, že prídem na jam a nemám žiadny skeč. Vlastne skoro vždy. Takže to, čo budem maľovať ma napadne buď cestou na jam, alebo to vymyslím až tam, podľa inšpirácie a tak. Je to taký adrenalín na legále, zároveň aj riskujem, lebo správny nápad nemusí včas prísť a čas človeka tlačí. Takže v podstate idem s každou vecou od nuly a využívam pri tom iba svoju vynaliezavosť a to je vzrušujúce. Ale občas mám aj návrh dopredu spravený. To je potom taká istota, zodpovednejší prístup, ale mne ide vždy o úplný výsledok a schopnosť dotiahnuť vec do absolútneho maxima. Takže nakoniec je to o tej latke, nespustiť ju moc dole...

Čo si predstavuješ pod slovom graffiti?

Graffiti pre mňa vždy bolo a je umenie, ktoré má ambíciu pre maximálnu kreatívnosť a slobodu v tvorbe, je to underground robený srdcom a je jedinečné svojou formou prejavu. Každý svojou tvorbou ukazuje nepriamo sám seba, na akej je úrovni, aké má schopnosti a umeleckú inteligenciu. Boli časy, keď sa to u mňa približovalo k adrenalínovému športu, čo je síce ešte tiež umenie, ale nie naozajstné, pretože tam nejde hlavne o kvalitu diela, ale o samotné zrealizovanie a zážitok z nebezpečenstva, pričom umelecká hodnota väčšinou zaostáva a kvantita je dôležitejšia ako kvalita. Samozrejme, každý writer prechádza touto fázou vývoja a je len na ňom, pre akú cestu sa rozhodne. Pre mňa osobne je ale vždy prvoradý výsledok a kvalita maľby, bez ohľadu na to, či je to legál, alebo ilegál. No a keďže ilegálne sa asi ťažko dosiahne kvalita legálu, tak to pre mňa stráca význam robiť ilegály v mojej fázy. Takže keď si niekto cení chróm v ulici viac ako legál, je to jeho vec, ale aj tak skôr či neskôr pochopí, že celkovo ani najdokonalejší chróm neprekoná dokonalý legál...

Aký máš názor na úroveň graffiti na Slovensku?

V súčasnosti podlá mňa graffiti celkovo dosť stagnuje, zopár ľudí to posúva a ťahá niekam, ale je ich veľmi málo a aj produkujú veľmi málo. Veľa talentovaných ľudí prestalo maľovať, sú v podstate mŕtvi a situácia je taká, že sa mi zdá, že sa to za 12 rokov posunulo v kvalite len minimálne. Prevažná väčšina writerov totiž postráda kreativitu a nápady a produkuje stále dookola tuctové a priemerné veci, ktoré sú nezaujímavé. Takže sa niet čím chváliť momentálne, kvalitných vecí je ako šafranu bohužiaľ...

Tvoje meno medzi writermi už niečo znamená, s kým sa ti najlepšie spolupracuje, alebo spolupracovalo? A reprezentuješ Slovensko aj mimo našej republiky? Ak áno, kde to bolo?

Tak snažím sa nerobiť hanbu. Samozrejme rád spolupracujem s hocikým, kto má chuť niečo podniknúť, kto sa snaží o niečo a nemá to na háku. Nepohrdnem žiadnym umeleckým projektom ak mám čas a možnosti, idem do hocičoho, nezvyknem sa obmedzovať a špecifikovať, práve naopak, baví ma najviac robiť niečo, čo som ešte nerobil, čo je pre mňa nové a zaujímavé, pokiaľ sa na to cítim a mám na to chuť. Okrem svojich crewmanov (CASE, WISE, NOIS, DESMOID) si rád zamaľujem s hocikým, kto nie je toy a dá sa s ním dohodnúť. Aj keď podľa skúseností nie je jednoduché niekedy sa zladiť s parťákom pri maľbe, keďže každý má svoje predstavy, ktoré sa nie vždy dajú harmonicky zosúladiť, aby bol výsledok čo najdokonalejší. Niekedy to ide samo, niekedy treba dlho zjednávať a korigovať. Čo sa týka reprezentácie, mám dosť veľké rezervy, pretože cestujem len veľmi málo bohužiaľ zatiaľ, ale chcel by som začať viac časom. Mimo Slovenska som zatiaľ maľoval iba v Prahe, Mníchove, Kanárskych ostrovoch...

Máš už aj niečo naplánovaná na tento rok, čo sa spája s graffiti?

Ani nie, v lete by sme mali zase maľovať na Pohode (ako každý rok), určite bude veľa jamov, tak zopár určite navštívim, chcel by som vybaviť v Trenčíne nejaké legály nové ak sa podarí, no a hlavne cestovať, keďže mám ten deficit. No a ktovie, čo sa ešte naskytne, človek nikdy nevie...

Patríš do nejakej crew? Ak áno, ako to celé vlastne vzniklo, koho to bol nápad, kto tam patrí a koľko už fungujete?

No ako som spomínal, patrím do THK crew (Trenčín's Happy Kollors) už od roku 1995, vlastne od začiatku. Bol to vtedy CASEho nápad a členmi sa stali: Ja, CASE, SCOFF, NAUGHTY, neskôr v roku 2000 pribudli WISE, NOIS, DESMOID, ale SCOFF a NAUGHTY (priateľka) už vtedy nemaľovali. Takže THK crew s obmenami funguje už skoro 13 rokov...

Ako vnímaš graffiti po toľkých rokoch, čo sa im venuješ?

Vnímam to v podstate stále podobne, ako som už spomínal, snažím sa ho posúvať stále do iných dimenzií, takže budem vždy odlišný od klasiky, zaujíma ma to, čo ma baví a chcem, aby moja tvorba bola stále prínosom pre mňa aj okolie, inak by nemala asi zmysel, skrátka ako bolo na začiatku, tak nech je i teraz.. AMEN... MAKE ART, NOT WAR!!

 

 TOPlist